Izrael - krajina malých začiatkov a veľkých nápadov

Autor: ICEJ Slovensko | 16.1.2015 o 11:31 | (upravené 16.1.2015 o 15:04) Karma článku: 7,19 | Prečítané:  1066x

Príbeh izraelského ekonomického zázraku v kocke. Ktosi raz vyslovil trefnú radu, že ak vám hádžu pod nohy polená, tak ich využite ako palivo pre oheň a zohrejte sa pri ňom. Ako teda využiť nepriazeň okolností nato, aby sme z nej ťažili a obrátili zdanlivú nevýhodu na výhodu? Málokomu by pravdepodobne napadlo hľadať inšpiráciu v príbehu, ktorým prešiel moderný Izrael od svojho vzniku. 

Moderný Izrael pred 66 rokmi začínal prakticky od nuly – budovaním infraštruktúry, zúrodňovaním pôdy a jednoduchým priemyslom. Už od kolísky musel bojovať o svoje prežitie, najprv to bola vojna o nezávislosť v roku 1948 a potom nasledovali ďalšie. Do Izraela prichádzali noví prisťahovalci z rôznych krajín, ktorí so sebou prinášali svoje zvyklosti, schopnosti a nazeranie na život.

Toto so sebou prinášalo výzvy, na ktoré bolo treba odpovedať novými, neobjavenými spôsobmi. Poznáme to každý – ak si žijeme v pohodlí, nemáme veľa dôvodov meniť zabehanú prax a riskovať nepohodlie, ktoré zmena so sebou prináša. No práve existenčná hrozba takpovediac donútila Izraelcov siahnuť na dno svojich možností.

Dnes mladí chlapci a dievčatá v Izraeli absolvujú povinnú vojenskú službu ešte predtým, než sa rozhodnú pre ďalšie štúdium na vysokej škole. Nie všetci sú pravdaže zaradení v bojových jednotkách, ale neustále povedomie o bezpečnostných hrozbách, pocit spolupatričnosti a potreba byť stále v pohotovosti prispejú počas troch resp. dvoch rokov k vyprofilovaniu sa ich osobnosti.

Kultúra a spôsob interakcie z armády sa potom prenáša aj do podnikateľského prostredia. Ak je bežné, že po vojenskej operácii sa jednotka zíde a zhodnocuje priebeh akcie, „rozpitváva“ dôvody pre vydané bojové príkazy velenia, tak potom aj na pracovisku vládne atmosféra, keď podriadený spochybní kroky vedenia, opýta sa na dôvody rozhodnutí a prípadne navrhne lepšie postupy. Nik sa kvôli tomu neuráža, lebo vo vojne ide o životy.

Pri pohovore do zamestnania sa vás v Izraeli pravdepodobne ako jednu z prvých vecí opýtajú, v akej jednotke ste slúžili. To o vás prezradí vášmu budúcemu zamestnávateľovi viac než univerzita alebo diplom. Absolventi z elitných armádnych jednotiek sú na muške headhunterov z oddelení ľudských zdrojov. Azda netreba dodávať, že potom tí správni ľudia sú na tých správnych stoličkách.

Veľa inovácií sa rodí práve v prostredí IDF (izraelskej armády), kde je potrebné byť stále o krok pred nepriateľom. Uveďme príklad: Armáda rieši ako odhaliť jedincov, ktorí sa správajú podozrivo a sú potenciálni útočníci. Musí vytvoriť schému, na základe ktorej sa vyhodnotí, či súbor akcií dotyčnej osoby je rizikový alebo nie. Ak nie je, táto osoba môže byť vpustená do systému, ak je, musí byť zadržaná. Keďže ide o ochranu života, motivácia vytvoriť čo najpresnejšiu schému je veľká. Podobný problém napríklad riešia nemeckí inžinieri, ktorí chcú identifikovať potenciálnych zneužívateľov platobných kariet. Aby sme im nekrivdili, ich motivácia je tiež veľká, ale zlyhanie schémy spôsobí „len“ okradnutie klientov bánk. Toto je jeden z dôvodov, prečo sú riešenia izraelských firiem častokrát lepšie a je o ne záujem aj u veľkých hráčov na poli technológií.

To sme sa už dostali k téme tzv. „start-up-ov“. Môžete si predstaviť trebárs garážovú firmu, ktorá začala s dobrým nápadom, získala štartovací kapitál a úspešne uviedla na trh svoj prvý produkt. V Izraeli vzniklo za posledné roky takýchto firiem veľa, možno viac ako je garáží vo vašom meste :-).

Tieto firmy skutočne vytvorili produkty, ktoré začali konkurovať aj globálnym gigantom v odvetví. Šikovnou stratégiou potom bolo tieto firmičky skúpiť aj spolu s technológiami, ktoré mali patentované. Sumy týchto akvizícií neboli malé a partia chalanov z mokrej štvrte, ktorá takúto firmu založila, sa zrazu ocitla „v balíku“.  Samozrejme, nie všetky start-upy stihol vysnívaný osud a treba povedať, že „novorodenecká úmrtnosť“ start-up-ov je pomerne vysoká.

Nič to však nemení na fakte, že dnes majú v Izraeli svoje „inkubátory na nápady“ spoločnosti známych mien ako Microsoft, Google, Intel či Cisco. Šikovní mladí Izraelci sú vitálnou časťou rozvoja týchto spoločností a málokto napríklad vie, že firma Intel by dnes pravdepodobne kopala druhú či tretiu ligu vo výrobe počítačových procesorov, ak by jej divízia v Izraeli nebola presvedčila vedenie v USA o navrhovanom riešení, ktorému sa americká centrála vehementne bránila. Viac nielen o tomto príbehu je možné nájsť v knihe Start-up Nation od dvojice autorov Dan Senor a Saul Singer. Kniha vyšla aj v češtine.

Ďalšou oblasťou, v ktorej Izrael exceluje, sú pokroky na poli medicíny. Izraelská firma IceCure vyvinula liečbu rakoviny prsníka pomocou dutej ihly, ktorá sa zavedie do nádoru a použitím privedeného tekutého dusíka zmrazí nádor na guličku ľadu, pričom telo sa už samo za nejaký čas dokáže vysporiadať s odumretými bunkami. Operácia si vyžiada len miestne znecitlivenie a trvá približne 15 minút, pričom nezanecháva jazvy. Metódu testujú aj na použitie pri liečbe rakoviny pľúc.

Iná spoločnosť získala schválenie na tabletku Pill Cam SB3, ktorá môže časom nahradiť kolonoskopiu pri diagnostike rakoviny hrubého čreva.  Malá tabletka má veľkosť 11x26 milimetrov a obsahuje maličkú videokameru, zdroj svetla a energie, vysielačku a prijímač. Očakáva sa, že pomôže pri včasnom odhalení rakoviny, nakoľko pacienti preventívne vyšetrenie tohto druhu odkladajú kvôli jeho nepríjemnej forme.

Izrael získal popredné miesto medzi destináciami, kam ľudia vycestujú, ak sa chcú podrobiť zdravotnej starostlivosti či už z dôvodu, že v ich domácej krajine potrebná liečba poskytovaná nie je, prípadne na nízkej úrovni alebo je cenovo niekoľkonásobne drahšia. No a keď už zavítate do Izraela, určite sa pár dní zdržíte aj v krajine a nebudete chcieť ísť z nemocnice rovno na letisko. A máme tu nové odvetvie – zdravotný turizmus.

Podobne by sme mohli pokračovať v opise pokrokov v oblasti poľnohospodárstva, ochrany životného prostredia, dopravy či umenia a dizajnu.

Nechcem nasilu porovnávať našu krajinu a Izrael, ale myslím si, že ak by sme chceli, Izrael pre nás môže byť veľmi inšpirujúcou krajinou. Sme relatívne mladý štát a potrebujeme investovať do odvetví, ktoré potiahnu našu ekonomiku a využijú potenciál a talenty. Možno máme pocit, že proti nám stoja nezdolné prekážky a okolnosti sú nepriaznivé. No určite nie sme obklopení nepriateľskými štátmi ako Izrael.

Potrebujeme zmeniť svoje nazeranie a vidieť možnosti, ako aj tieto nevýhody využiť vo svoj prospech. Niekedy sa spomína, že to boli slovenskí Židia, ktorí postavili na nohy izraelské poľnohospodárstvo v čase, keď Židia po návrate do Izraela zúrodňovali púšť. Nebolo by teraz užitočné prijať pomoc a know-how v opačnom smere? Izrael dokazuje, že o svoje znalosti a technológie je pripravený sa podeliť s každým, kto o to prejaví záujem. Na ťahu sme my.

Kamil Maljarčik, ICEJ Slovensko

(na fotke je pohľad na izraelský inštitút technológie Technion, zdroj Wikimedia Commons)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?